Galko 1/154 | Dolina, ej, čože mi je po nej

77 words

Galko 1/154 | Dolina, ej, čože mi je po nej (100%)
Dolina, dolina, ej, čože ma je po nej, keď sa mi neprejde, ej, nič milého po nej. Dolina, dolina, ej, čo ma po doline; čože ma je, milá, ej, po tvojej rodine? Bože môj, otče môj, ej, v tej smutnej doline, nik sa neopýta: ej, dievčatko, čo ti je? Čože by mi bolo, ej, hlavička ma bolí; hlavička ma bolí, srdiečko ma morí. Čože by mi bolo, ej, hlavička ma bolí, pre teba, milý môj, že sme sa ľúbili.

Galko 1/290 | Pole moje, pole, rodelenô v dvoje (54%)
Pole moje, pole, rozdelenô v dvoje; v ktoromže je, v ktorom potešenie moje? Potešenia nemám, poteš ma, bože, sám, potešže ma takým, akého rada mám. Potešenie moje, v ktorej si krajine? Dobre moje srdce za tebou nezhynie. Čože mi je po ňom, po poli zelenom, keď sa mi neprejde milé srdce po ňom. Veru je to pole všetko opálenô, a moje srdiečko všetko ubolenô.

Galko 1/446a | Naša pani kňahne (22%)
Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva. Bože môj, bože môj, čo som urobila, za tebä, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Ej, nik to nepočul, len jedno pachole, len jedno pachole, čo kone varuje. Pane môj, pane môj, dač by vám povedal, dač by vám povedal, keby som sa nebál. Neboj sa, pachole, vezmem ťa za svoje, zastanem za teba, jako sám za seba. Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva: Bože môj, bože môj, čo som urobila, za teba, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Pani moja, pani, obliekaj si šaty, čo sa budú rovnať slnku i mesiaci. Pôjdeme sa dívať, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Prvý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď druhý raz prejdeš. Druhý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď tretí raz prejdeš. Tretí raz plovnula, na sredu tonula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Rybári, rybári, lapajte mi rybu, lapajte mi rybu, môjmu srdcu líbu. Prvý raz potiahnul, veniec z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Druhý raz potiahnul, rúbok z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Tretí raz potiahnul, celú ju vytiahnul: Ach, to je tá ryba, môjmu srdcu líba.

Galko 1/446b | Naša pani kňahne (22%)
Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva. Bože môj, bože môj, čo som urobila, za tebä, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Ej, nik to nepočul, len jedno pachole, len jedno pachole, čo kone varuje. Pane môj, pane môj, dač by vám povedal, dač by vám povedal, keby som sa nebál. Neboj sa, pachole, vezmem ťa za svoje, zastanem za teba, jako sám za seba. Naša pani kňahne po palote tiahne, pieseňku si spieva, slzami zalieva: Bože môj, bože môj, čo som urobila, za teba, suchý býl, ružu som pustila. Keby bola išla za Dunaj za kráľa, za Dunaj za kráľa, za Nemca cisára. Bola by videla, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Pani moja, pani, obliekaj si šaty, čo sa budú rovnať slnku i mesiaci. Pôjdeme sa dívať, jak to more ihrá, jak to more ihrá, jak ten Dunaj splýva! Prvý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď druhý raz prejdeš. Druhý raz plovnula, na brehu stanula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Mojou kňahňou budeš, keď tretí raz prejdeš. Tretí raz plovnula, na sredu tonula: Pane môj, pane môj, či som tvojou kňahňou? Rybári, rybári, lapajte mi rybu, lapajte mi rybu, môjmu srdcu líbu. Prvý raz potiahnul, veniec z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Druhý raz potiahnul, rúbok z nej vytiahnul: Ach, i to z tej ryby, môjmu srdcu líby. Tretí raz potiahnul, celú ju vytiahnul: Ach, to je tá ryba, môjmu srdcu líba.

Galko 1/112 | V kláštorskej doline (21%)
V kláštorskej doline smutný šuhaj žije, [: nik sa ho nepýta, šuhajko, čo ti je? :] Čo mi je, to mi je, len mi je voľačo, [: nebolelo by ma srdce pre ledačo. :] Pôjdem do kostola, kľaknem na kolena, [: budem prosiť boha, žebys’ mojou bola. :]

Galko 1/050 | Nie preto si spievam (20%)
Nie preto si spievam, bych veselá bola, ale preto spievam, bych žiale zabola. Spievam si ja, spievam, veselá sa byť zdám, ale žiaden nevie, jaký žiaľ v srdci mám. Žiale moje, žiale, smutné, osiralé, jako tá rosička na zelenej tráve. Ešte tú rosičku vetríček oduje, ale mňa na svete nik nepoľutuje. Bože môj, bože môj, zarmútený svet môj; všetkým je veselý, len mne zarmútený!

Galko 1/216 | Tam hore, tam dolu, tam hore daleko (17%)
Tam hore, tam dolu, tam hore ďaleko lubili še dvoje ze serdca hluboko. Ta nesčasna matka tak jim zavidzela, Janička žltyvlas zamurovac dala. Mulare, mulare*), pytam vas preboha, spravcež’ mi okenko do mileho dvora. Ešce te mulare nedomurovali, už teho Janička na mare klasc mali. Slyšela Hanička pervše zvony zvonic: Puscež’ ma, mamičko, bo me hlava boli. Slyšela Hanička druhé zvony zvonic: Puscež ma, mamičko, bo me hlava boli. Slyšela Hanička trece zvony zvonic: Puscež ma, mamičko, bo me serdce boli. Ona ju puscila; na cinter bežala — a na Janičkovi vyrostla dulija.**) A na Janíčkovi vyrostla dulija, a na tej Haničke drobna rozmarija. A vy všecke ludze, ktere tu stojice, kejc se dvoje schodzi, pobrac še jim dajce. Ja nesčasna matka tak jim zavidzela, dve duše zmarnila, sama skamenela.

Galko 1/282 | Ej, mal som dve frajerky (17%)
Ej, mal som dve frajerky, ej, obe boli Zuzky, [: keď išli cez kostol, ej, ako biele húsky. :] Ej, frajerôčky štyri, ej, za čo ste sa bili? [: Za teba, šuhajko, ej, keď sme ťa ľúbili. :] Ej, frajerôčky štyri, ej, za mňa sa nebite, [: lebo mojou ženou, ej, žiadna nebudete. :]

Galko 3/055 | Čo sa stalo nové tam dole, na dole (16%)
Čo sa stalo nové tam dole, na dole? [: Hej, ľúbili sa dvaja zo srdca, úprimne. :] (To im závidela jedna stará baba, [: hej, Haničku súľovskú zamurovať dala. :] Ba veru, murári, prosím vás pre boha, [: spravte mi okienko milému do dvora. :])

Galko 1/087 | Štidiri, hej, mám frajerky štyri (16%)
Štidiri, štidiri, hej, mám frajerky štyri, mám jich osem, devať, hej, má si čo vyberať. Frajerečky štyri, hej, prečo ste sa bili? Pre teba, šuhajko, hej, ked sme ťa lúbili. Frajerečky štyri, hej, pre mňa sa nebite, veď vy mojou ženou, hej, žiadna nebudete.

Galko 1/375 | A ty, dievča, čo ty to (16%)
A ty, dievča, čo ty to, máš ty líčko rozbitô, három madarom/štydyridydom! To mi chlapci zrobili(rozbili), keď ma veľmi ľúbili, három madarom/štydyridydom! A ty, dievča, nies’ moje, prehodím ta cez oje, három madarom (štydyridydom); cez oječko, cez osi, hopsa, dievča, moje si, három madarom (štydyridydom)! Keby si bol dobrý muž, kúpil by si žene voz, három madarom ; malovanie kolesá vozia ženu do lesa, három madarom!