Galko 1/457 | Šuhajova mati, ej, tak mi dobre praje

131 words

Galko 1/457 | Šuhajova mati, ej, tak mi dobre praje (100%)
Šuhajova mati, ej, tak mi dobre praje, kadiaľ (kade) ja chodievam, tie chodníčky kľaje. Šuhajova mati, ej, tak mi dobre nepraj, kade ja chodievam, tie chodníčky nekľaj. Šuhajova mati, ej, tak mi odkázala, aby som jej syna do nás nevolala. A ja som jej, a ja, ej, odkázala takto, aby si jej syna zamykala kladkou. Zamykala kladkou, ej, na noc medzi svine, aby jej negrúliu v noci po dedine. Hoc aj som ja, hoc aj bľadulienka bľadá, ale ma moja mať za červenú nedá. Keby ma moja mať, ej, za červenú dala, kdeže by ma, kdeže bľadulienku vzala. Keď som ni červená, ej, veď sa namalujem, veď sa ja za tvojho syna nehotujem. Šuhaju, šuhaju, ej, čo sa ti nedejem,*) či nerada robím, či sa nezasmejem? Mohla by som sa ti, ej, šuhaju dobre diať, až by šla za teba, mohol by si ma vziať.

Galko 1/143 | Už som sa oženil, vzal som si ženu zlú (14%)
Už som sa oženil, vzal som si ženu zlú. Ach, bože, prebože, čo budem robiť s ňú? Boha sa spustila, trunk velice ľúbi; tri hoľby pálenky každý deň vytrúbi. Keď víno pochytí bezbožná tá žena, vraví, že je to jej milá medecína. Už som sa oženil, vzal som si sprostáka, išla kravy dojiť, sadla pod bujaka. Ak ťahá, tak ťahá milého bujaka: čis’ krava jalová, či len nemáš mlieka! Oj, kebych ju mohol predať za dve babky, ochránil bych si dom, i role i statky.

Galko 1/285 | Janko, Janko, ty si zbojník (14%)
[: Janko, Janko, ty si zbojník, :] [: znáš na hore každý chodník. :] [: Každý chodník, každú cestu, :] [: kadiaľ chodia kupci k mestu. :] [: Ráno ideš, večer prindeš, :] [: krv na sebe vždy doneseš. :] [: Ja ti šaty mosím prati, :] [: nesmiem ich ja rozvínati. :] [: Jeden raz som rozvinula, :] [: aj nad nimi zaplakala. :] [: Neb v tých šatách rukavička, :] [: v rukavičke pravá rúčka. :] [: Na tej rúčke obruč zlatá, :] [: to je rúčka môjho brata. :] [: Janko, Janko, čos’ urobil, :] [: keď si môjho brata zabil! :] [: Vetor fúkal, nepočul som, :] [: a tma bola, nevidel som. :]

Smutný 47/012 | Ženky naše ženky enom nám neklaj (13%)
Ženky, naše ženky enom nám neklaj tě

Galko 1/059 | Spievaj si, slávičku (12%)
Spievaj si, slávičku, v zelenom hájičku, a ja si zaspievam, idúc na trávičku. Trávička zelená, kade ja chodievam, lebo ju ja často slzami polievam. Ústa mi spievajú, oči sa mi smejú, ale od srdiečka slzy sa mi lejú. Nebudem veselá, ani nemôžem byť, šuhaj ma zanechal, čo ma počal ľúbiť. Tak sme sa, šuhajko, my dva rozleteli, jako tie holuby, keď medzi ne strelí.

Galko 1/245 | Pod Javomíčky štyri chodníčky (11%)
Pod Javorníčky štyri chodníčky [: k mej milej, :] bár do polnoci, bár od polnoci [: trafím k nej. :] ( Pod Javorníčky štyri chodníčky, [: cestička; :] už ťa nechávam, i zanechávam, [: Anička. :] Už ťa nechávam, i zanechávam [: dosť nerád; :] nedá mi otec, nedá mi mati [: teba vziať. :] Jestli tvoj otec, ani tvá matka [: mňa nechcú, :] hľadaj si kde chceš, ty falošníku, [: tvú milú. :]

Galko 1/371 | Za vodou, na tej druhej strane (9%)
Za vodou, za vodou, na tej druhej strane, mám tam frajerôčku (mám ja tam dievčatko), čo mi dobre praje. Dala mi pierečko, bolo to pierečko, navrchu zlatý list, vprostredku srdiečko. Načo si mi, milá, to pierečko dala, keď mi biela ruža z neho opršala, Biela opršala, červená uvadla; teraz si mi, milá, od srdca odpadla. Od srdca, od srdca, od mej sitkej vôli, jako to jablčko od sladkej jabloni. Keď sa to jablčko štebetkou obráti, tak sa moje srdce k tvojmu prinavráti.

Galko 3/067 | Lužnanská dolina pekná je široká (9%)
Lužňanská dolina pekná je široká, [: čo mi umořila :] švárneho Janíka. Keď po nej chodievau, veselo si spievau, [: zo svojho srdiečka :] velikú radosť mau. Veľa rázy prosiu tú svoju mamičku, [: či mu dovolí vziať :] tú švárnu Haničku. A ona mu vždycky len takto hovorí: [: keď sa chceš s ňou zmeriť, :] misíš von z domu ísť. Keď mala Hanička s Jankom na sobáš ísť, [: vtedy jej začali:] lužňanské zvony biť. Keď malí Haničke sliačski cigáni hrať, [: v tedy ju začali:] do čiernej zemi klásť'. Ten môj najmlačí brat, ten sa na mňa dívau, [: keď som si ja z flinty :] do srdca zduplovau. Lužňanský cintorín, cesta vykladaná, [: po nej sa prechodí:] matka vyplakaná. V mojej mamky dome v každom kúte ticho, [: šak jej nezaspieva :] v tomto dome nikto.

Smutný 43/022 | Volaré šafaré kde ste volky pásli (9%)
Volare šafáre, kde ste volky pásli, ztratila sem venček aj zlatý prstenček, či stě ho něnašli, či stě ho něnašli. A my sme nenašli, ale sme viděli /: nesla ho vodička :/ po velkém Dunaji, po vodě po kraji. Ej, aj, čo by bolo čtyrysto, pár koní už tvojho venečka, zlatého prstenka, nikdo nedohoní, nikdo nedohoní.

Galko 1/077 | Bola to mladucha (9%)
Idúc s rúchom: Bola to mladucha, [: ej, mala tá periny; :] štyri vozy tŕňa, [: ej, piaty hrachoviny. :] Pri skladaní rúcha : Pán bôh nám pomáhaj, [: ej, veselia začínať, :] a na zajtrá večer, [: ej, v postieľke spočívať. :] Po sobáši: Už si ty, Mariška,*) [: ej, už si ty raz naša, :] už sme zaplatili, [: ej, od tvojho sobáša. :] Od tvojho sobáša, [: ej, tvrdý toliar dali, :] už sme ťa, Mariška, [: ej, už sme si ťa vzali. :] Pri čepení: Tá naša starejšia, [: ej, ošemetná žena, :] z hodného dievčaťa, [: ej, urobila žieňa. :] Otvárajte dvere, [: ej, svadobná rodina, :] ideme z ďaleka, [: ej, veru nám je zima. :] Otvárajte dvere, [: ej, pusťteže nás, pusťte, :] ak nás nepustíte, [: ej, zváľame čeluste. :]

Sušil 1074 | Za našum stodolum (9%)
Za našum stodolum, za našum pivnicum, sedzi tam Janiček, ma v rukach šklenicu, napaja, prošvarnu dzěvuchu namluva. Ta jeji macička, dy se dovědzěla, hnědky Janičkovi naproci běžela; běžela, z dalekej krajiny vitala. Vitam cě, Janičku, z dalekej krajiny, něbudzeš ty mici z moji dcerky ženy, chudobnys, pro moju dcerušku něrovnys. Dzěkuju, macičko, za vaše vitani: šak ja tež něvidzim střibra, zlata na ni; rovně je, takova dzěvucha jak jine. Ona na lůžečku a on na stolečku, ona mu jablečko a on ji hrušečku, přaje mu, vyšiva šatečku, daje mu.